JEDOVATO DOBRODRUŽNÝ "EAST COAST" AUSTRÁLIE

Ostrov na druhom konci sveta požehnaný neuveriteľne pôsobivou prírodou prinúti dobrodruha vrátiť sa naspäť aj niekoľkokrát. To je aj môj prípad. Avšak pravdou je, že Austrália už nie je to, čo kedsi bývala. Starý dobrý dôverčivý austrálsky duch sa pomaly vytráca. Škoda. Poďme však cestovať. 

ČERVENÝ KONTINENT

Ak má teda človek na cestovanie červeného kontinentu málo času a praje si vidieť veľa, rozhodne sa oplatí venovať len východnému pobrežiu. Tam sa sústreďuje viacmenej všetko. Áno, aj tie neslávne známe najedovatejšie pavúky na svete si pradú siete práve tam. Nehovoriac o smrteľne jedovatých medúzach, zvedavých žralokoch a slanovodných krokodíloch, kvôli ktorým ostávajú severnejšie pláže tak pusté. Takže vykašľať sa na svetoznámy posvätný monolit v strede kontinentu a slávny Kakadu national park pod tropickým Darwinom, kde sa mačetou brodil recesista Krokodíl Dundee. Tieto sú nekresťansky ďaleko. Cestovať týždne monotónnou cestou v 40tkách alebo vybavovať sa čekingami na domácich letiskách? Pri nedostatku času je to príliš veľa roboty a málo koláčov. Kašlite na to! To nie je cestovanie po austrálsky! Pôjdeme radšej z juhovýchodu na severovýchod. Do obývačiek klokanov, večne nevyspatých koál, plachých vtákopyskov, ježúr a divého psa dinga.

GREAT OCEN ROAD

Kopírovať časť južného pobrežia Austrálie na prenajatom aute po ceste ako z holywoodskeho filmu sme si ako správna partia dobrodruhov nenechala ujsť. Great Ocean Road je asfaltka postavená nezamestnanou armádou po ich návrate zo svetových frontov. Dobrá práca chlapi, cesta je fakt poctivá! Je to tam len na skok od Melbourne, ale pri Port Cambell to už stačí obrátiť naspäť, hlavne ak čas tlačí. Ak tlačí v topánke, je nutné si skontrolovať obsah. Zvyknú tam v prehriatej botaske prenocovať jedovaté pavúky. Vážne sa to stáva, ale o týchto kamarátoch ešte bude reč. Tak okrem strašne pohodovej jazdy ponad útesy a dych vyrážajúceho pohľadu do nekonečného oceánu kde sa majestátne vráskavce vracajú s mladými do Antarktídy, sa napriek pavúkom v topánke oplatí prespať pri 12 apoštoloch. Tých je však paradoxne napriek názvu už len sedem. Ide o prírodný úkaz. vápencových skál. Tie skaly čoraz viac podmývajú neustále burácajúce vlny a pomaly sa rúca celá "turistická atrakcia". Naposledy nevydržal silný nápor vĺn jeden pilier pred dvoma rokmi. Dobrodruh sa však môže vykašlať na celú atrakciu. Miesto je magické samo o sebe, aj bez názvov ukradnutých z Biblie. Presvedčí sa každý. Stačí málo. Blízko prespať a privstať si na východ slnka, lenivším postačí ružový západ. Poteší aj menší výlet po skalách a dostať sa horolezeckým štýlom  pod útesy na pusté pláže.

VINICE A PAVÚKY

Dobrodružná cesta sa vinie hore a kopíruje východné pobrežie smerom do najväčšieho austrálskeho mesta Sydney.   Odskočíme si po ceste na jedny zo slávnych viníc štátu Viktórie a zapáči sa nám dokonca aj prenocovať. Po skvelom vínku nám dobrodružné hrdlá doslova priahli. Na druhý deň treba však ráno vstať na ceste za ďaľším novým austrálskym príbehom. Od útesov sa nám pri prestávkach veľkoryso predvádzajú veľryby neďaleko pobrežia. Okázalo striekajú fontány do neba. Zdá sa, že sú to cicavce s pomerne citeľným sociálnym chovaním k ľuďom. Alternujú s delfínmi. Tí ako by to mali tiež nejako nacvičené. Ideme severnejšie. Treba teraz zvýšiť opatrnosť. Blížime sa totiž do obývačiek "funnel web spiders" (pavúky ktoré pradú siete v tvare lievika pod zemou), čo je v podstate po amazonskom chlpáčovi najedovatejší pavúk na svete. Správne tušíte, kámoši obývajú rádius 120 kilometrov práve metropolitnej Sydney a majú radi všelijaké a najviac vlhké miesta. Bazény pri domčekoch či niekde pri rybníkoch. Kto by si pomyslel, že na neho naďabíme aj my. Aké štastie! A mohlo byť teda aj neštastie. Potom by sa radostné stretnutie so zabijakom skončilo bizarne ako "neštastie v štastí"! Schôdzka s pavúkom bola viacmenej náhodná. Pri debate o pestrofarebných vtákoch som sa pohrával s palmovou šupinou na kmeni. Vysušený palmový kmeň lúpal a človeka podvedome nútil zopár pootŕhať. Asi som vyrušil tunajší postrach. Z odlomenej šupiny na mňa nečakane vyštartoval Funnel Web spider. Bolo to o chlp! Odskočil som a pavúk zo zeme nastavuje útočnú fázu a vztyčuje dohora tesáky. Chcel by si zahryznúť! Jeho jed by ma mohol zabiť tak o 20 minút, v prípade ak by som mal oslabenejší organizmus. Sérum by mohlo a nemuselo pomôcť. Záležalo by na okolnostiach a promptnosti riešenia situácie. Pavúkovi som sa tentoraz neponúkol a štatistiku úmŕtí po jeho uhryznutí neupravil. Uf! Zabijaka sme opatrne pozorovali z jedného metra. Je to agresívny druh a útočí aj bez provokácie. Túto skutočnosť sme sa dopočuli od viacerých domorodcov.

V metropolitnom Sydney dobrodruh skape od nudy. Za pozornosť hádam stáli

Modré hory(Blue Mountains), kde sa dá nájsť adrenalín pri zliezaní skál a ešte možno pri stretoch s jedovatými plazmi. 

Modré hory preto, lebo eukalyptus z doliny vie pri opare sfarbiť okolie do modrasta.

Austrálske safari v priamom prenose sme pozorovali počas nočnej jazdy na sever Nového Južného Walesu. Obhliadka lesov, pralesov a fauny, pravej austrálskej fauny. Pri nočnej jazde autom sa majú po chlebe najmä kengury skákajúce motoristom priamo pod kolesá. Okrem klokanov sú medzi samovrahmi aj zvieratká ako possumy či wombaty. Sem tam spadne zo stromu na vozovku aj nejaká zaspatá koala či po daždi zvykne motoristom skrížiť cestu spomalená korytnačka na výlete. Proste a jasne, treba dávať bacha! Zraziť  statnú dvojmetrovú kenguru v 120tke, radšej ani pomyslieť. 

BYRON BAY JE NAJVYCHODNEJŠÍ

Najvýchodnejší bod austrálskeho kontinentu je už takmer pri hranici NSW s Queenslandom. Je to Byron Bay. Populárne miesto na surf,  ale aj na oddych. Panuje tam austrálska  pohoda a relax. Takmer každý Backpacker tam strávi pár dní. Magické miesto. Obzreli sme si tamojší majestátny maják. Akurátne a veľmi populárne na pozorovanie veľrýb. My sme však svoje veľryby už videli. Nočný maják bol však fantastický aj na našich fotkách. Fotenie aj ráno. Skorý ranný budíček sa stal už rituálom za gýčovými fotkami úsvitu. Neboli sme sami, rannostajov je pri týchto príležitostiach vždy hojne. 

Neďaleko Byronu sme nemohli obísť kultové mestečko Nimbin. Doslova zhulená dedinka Nimbin, kde sa zastavil časa v štýle hippies a marihuany. Keď som ju navštívil pred 12 rokmi a druhýkrát akurát nedávno, spozoroval som len nepatrné zmeny. Napríklad predavačke v potravinách, ktorá pred rokmi na mňa vyfúkla pri platení tovaru oblak marihuanového dymu, narástli väčšie fúzy. Zostarnutá poštárka s tvrdým prízvujom tiež stále roznášala poštu, vo vrecku na košeli jej tak ako vtedy presvitalo pár zabalaných jointov. Áno, hulí tam každý a všade. Malý austrálsky Amsterdam. Majú tam aj akúsi vyhulenú ambasádu. Kúzelné mestečko.

FRASER ISLAND S DINGOM

Austrália má tých naj dosť. Dobrodružne sme sa rozhodli navštíviť najväčší piesočnatý ostrov na svete. Celý ostrov na piesku a miesto, kde hojne žije zdivočený pes Dingo. Fraser Island dostupný na kratučkom trajekte za 150 dolarov a vyššie. Na toto trebalo štvorkolku, ináč vás tam ani nepustia akokoľvek ste dobrodružný. Po absolvovaní formalít a priepustiek, plus drahých vstupov sme sa ocitli na piesočnom ostrove. Dingo nás privítal až po hodine rýchlej jazdy po piesočnej diaľnici na popri pár metrov od oceánu. Napriek hororovým historkám bol kamarátsky, ukradol nám aj topánky. Neriskovali sme nič. Radšej sme si užili iného adrenalínu. Auto v piesku dostalo zabrať. Okrem piesočných ciest tam majú aj drevené. Doslova. Do stredu ostrova láka sladkovodné jazero, fakt oáza na dušu. Museli sme sa tam prebrodiť dreveno pieskovou cestičkou cez les. Pri našom príchode ráno o ôsmej ani živáčika, privíta vás obrázok ako z photoshopu. A ten kľud. Na nezaplatenie. Turistov nikde. Užili sme si to tam poriadne. Na ostrove sme tiež nafotili obchádzajúci vrak lode na pláži a nejaké do červena sfarbené skaly. Nerozumeli sme atrakcii. Ale to nič. Australania urobia atrakciu úplne zo všetkého. O tom sa nepochybuje. Každý húfne nasleduje značky. My sme sa po dlhšom rozhovore s Rangerom rozhodli prespať na ostrove a ráno pred odchodom opáčiť mamutie korytnačky na severe ostrova. Vraj sa tam kúpu so žralokmi. Tentoraz sme však nemali štastie. Divadlo sa nekonalo. Tak ako sme dostali prísľub, že v západnej časti ostrova sa opaľujú krokodíly. Tieto zvery mali zrejme iné starosti ako pózovať dobrodruhom. Aj napriek tomu sme s nadmiernou spokojnosťou zamávali Fraserovi s piskľavý pieskom pod kolesami a trajektom sme  sa ocitli na starom dobrom aborigénskom kontinente. 

Ďalej nás ešte čakali snehovobiele pláže s potápaním na Veľkom barierovom útese s pestrofarebnými rybami. Narobiť kopec gýčovo dovolenkových fotiek a treba sa ponáhľať na miesto odletu. Podaktorí ešte majú dosť času.

Treba sa určite vrátiť a vidieť aj ten západ. Užiť si rovné cesty, ktoré trvajú tisíce kilometrov bez zmeny a čerpačky sú len každých 300 až 400 kilometrov pri dobrom štastí aj s nejakým palivom.

Dobodruhovia!