NESPÚTANÁ ALIAŠKA

Sme tam, kde sme vždy chceli byť. Spútaní v nespútanej Aliaške. Plavba po vnútornej pasáži s internacionálnou posádkou a poriadnou nadsádzkou. Slovák, Litovec, Číňanka, Rumun, Holanďanka a Australan. Malý veľký koráb, veľa energie, baterky na dobitie a mesiac v ľadovom kráľovstve. Vzrúšo. Kanadský Vancouver ako vstupná brána do modrého raja s panenskou prírodou a trojmetrovým kodiakom na každom kroku. Áno, máme radi aj neľudožravých tuleňov. Orol bielohlavý nám poskytne svoje GPS.

Toľko krásy a Rusi to pred dvestoročím doslova odovzdali pri káve Amíkom. Ruskú minulosť pripomínajú ortodoxné kostoly v pustých rybárskych dedinkách na ostrovoch. Taktiež turizmus "ala" Hawai by ste tu hľadali márne. Zasnežení kovboji drsne sledujú cudzinca. Vypadnime z Kanady do USA!

Aliašský ľadovec

DLHÉ DNI

Vyrážame, štartujeme, natiahnuté plachty, záložný motor dostal čerstvý olej. Máme ten pocit bezpečia ako po prvom kilometri spokojnej jazdy z autorizovaného servisu po pravidelnej prehliadke nového tátoša. Čoskoro vieme, že nepoznáme dokonale pravidlá studeného kráľovstva. Zradné vlny Beringovho mora totiž nechcú o kľunom dialógu ani počuť. Korábom krájame do studenej morskej vody ako do masla, no s rešpektom načúvame ozvenu.

Chceme byť čo najskôr v pasáži, no rozhodli sme sa risknúť Kodiaka. No po pár hodinách plavby sme akurát tak v 'bielej tme'. Pokazený kompas nepomôže nahradiť ani Gedard, pre ktorého je orientácia v mori a pod hladinou ako futbalové ihrisko pre Messiho. Pomoc však dostávame z hora, rovno od matky prírody. Vietor nás dostane do "zaujímava". Do karát nám hrá aj 20 hodinové svetlo počas dňa. Najprv teda skúsime miesta, kde je veľký maco doma viac ako kdekoľvek inde. Kodiakov ostrov nám zneje presvedčico aj s rešpektom pre tú pravú divočinu. Odbočka smerom na Aleutské ostrovy v Aliašskej priepasti. Pri zakotvení v dedinskom prístave ostrova mám husiu kožu na každom centrimetri tela. Je tu ticho ako v hrobe a divokosť tu cítiť každým nádychom. Využívam všetky zmysly. Nepamätám si, že by ma niekedy tak intenzívne bavilo masírovať moje pľúca.

Obloha bez obláčika. Máme bicykle. Kodiakov ostrov prešustrujeme skrz naskrz. Dediny Akhiok , Karluk, Larsen bay, Old harbour, Ouzinkie, Port Lions ponúknu prírodnú fantáziu. Maca Kodiaka sme naštastie nestretli, no verte, ja som to s primrznutým prstom na spúšti mojej sedemstovky veľmi chcel. 

Nevadí…Izolované miesta na zemi ako tieto?…heh. Vrátime sa  sem kedykoľvek.

Kodiak Island

ZÁVER ALIAŠSKEJ PRIEPASTI NA ZAČIATOK

 Magická ľadová krajina tak trocha po ceste z Japonska do  Kanady, alebo ak chcete severom z Ruska do Ameriky, je nám za chrbtom. Potom ozaj už len na sever. Aliaška je obrovská, nespútane božská. Zatiaľ čo Yankee turista spoznávaním devastuje 80 percent posledných nedotknutých miest na celej zemi, svoju Aliašku si despoticky chránia proti mega masívnemu turizmu. Aj tu však kotvy hrdzavejú. Naša nestihne. Stačí nám tu pár krát prenocovať. Ďaľší pustý prístav, na vode sa hojdajú rybárske člny. Zátoka Nuka v rovnomennom ostrove. Hlavný zdroj príjmu je pre miestnych bezpochyby rybolov. Pláže sú posypané temnými čiernymi kamienkami,  a voda je čistá ako kryštáľ. Teplota vody sa kolíše niekde tesne nad nulou. Dáme si šokový kúpeľ, to je určite spôsob ako začať nový deň objavovania ďaľšieho studeného ostrova. Po aliašskom prírodnom welnesse nám horúca čokoláda v provizórnej miestnej kaviarničke chutí neuveriteľne. Majiteľ pookrel pri medzinárodnej návšteve ako babka pri vnúčatách. Radí sa nám sústrediť na východnú časť ostrova s prevládajúcou faunou. Lokálnych dobrodruhov poslúchneme radi.

Rybárska osada

Prístav v Sewarde je viac cililizovaný. Mieria sme aj výletné lode

PRÁZDNE TICHO V MEDVEĎOM BRLOHU A TRESKA

Na Aliašku sa chodí zažiť divočinu, ktorá nemá obdobu v žiadnych miestach na zemi. Takto to hrdo hlása aj miestny Globetrotter. Súhlasíme. Ostrovčeky popretkávané fjordamy si užívame. Litovec vie chytať aj veľké ryby. Večeriame pravú a sviežu aliašskú tresku. Pri prežúvaní myslím na to, čo je v konzervách s názvom Aliašská treska, ktorú vozili tuším ešte za totality na Slovensko. Rybár Litovec sa tiež čuduje. Máme "nebíčko v papuli" a plánujeme ďaľší deň na mori. V skrinke s nálepkou švajčiarskej vlajky zmizli všetky lieky proti morskej chorobe. Číňanka sa predávkovala a my suchozemci sme na suchu. Nikto z nás však nemal väčšie problémy. Ja som prežil len dva dni zvláštneho tlaku v hlave. Som príliš vzrušený tým čo práve zažívam na to, aby som mal čas sústrediť sa na morské migrény. Chce to však tréning. Aliaška vie pekne odmeniť aj za rešpekt. Nedovolíme si odhodiť na zem ani drevenú triesku. Slovák, Litovec, Číňanka, Rumun, Holanďanka a Australan pokračujú do Sewardu. 

SEWARD SKAGWAY JUNEAU SITKA KETCHIKAN

Viac civilizácie. Už sme na hlavnej tepne, nespomalujeme na tempe, nutné nákupy a už chceme vidieť aliašský ľadovec. Budeme si však ešte musieť počkať. Je to miesto pre odpočinok a unavené oči, netreba zabudnúť na silný UV faktor aj hrubé sklá na oči. Slnko tam odráža z každého odlomeného krištálika na polozamrznutej hladine mora. Nájdeme metropolitné Juneau, nasleduje nákup nového GPS.  Prešustrujeme Juneau a Sitku, povinne mestá na Aliaške vrátane Ketchikan. Už sme kompletní. Pred šokovým sústom pre naše oči na ľadovci si dáme pár dní oddychu v Skagway. Westernové mestečko na Klondiku sa nám páči. Toto je pravá Aliaška, kde sa kedysi dolovali tony zlata. Niečo by sme našli aj dnes, Australan na chvíľu zaváha, avšak nakoniec do toho po krátkom zvážovaní predsa nejdeme. Ubytovanie je v pravých westernových domoch. Po dobrodružnom stanovaní na ostrovoch akoby na konci sveta uprednostňujeme všetky iné alternatívy. O luxuse sa nedá povedať ani slovo, no výnimočnosť miesta nepoprieme. Na druhý deň chcem niečo vidieť, medzinárodná posádka zaháji protestný oddych. Sadám na horský bicykel ako jediný "vraj blázon". Cieľ volím niektorý z vrcholov nad Skagway s mávnutím ruky. Vrcholovka ako na Tour de France. Nakoniec potrebujem ponaťahovať kosti po monotónnej morskej kolíske. Uf.

Ruskú minulosť pripomínajú ortodoxné kostoly v pustých rybárskych dedinkách na ostrovoch

NELEGÁLNY PRECHOD HRANÍC

Je to zaberák, ale chcem vidieť čo najviac. Zo Skagway vedie málo ciest priamo do hôr. Zrejme tu ľudia veľa času na bicykloch netrávia. Volím tu najpevnejšiu asfaltku, do lesa zídem hádam neskôr. Zrkadlovka vo vaku a krásny deň zaborený v pedáloch. Vystúpim pod horu Paddy peak. Niekoľko kilometrov do kopca, míňam miesto, kde je otvorená rampa, spotený pod aliašským slnkom si ju takmer nevšimnem. V hlave mi preblesne taký živý moment, ku ktorému sa vrátim neskôr. Šlapem pohodovo ďalej. Zjazd a ďaľší zjazd. Jazero Tutshi lake mi dáva "tyrkysovú". Žasnem nad nádherou a ľutujem ostatných z partie čo všetko dobrovoľne zmeškali. Škodoradostne sa snažím zhotoviť fotky bez toho aby som musel niečo neskôr robiť s farbami vo fotošope.    
Hoci s výdatnými raňajkami a proteinovou tyčinkou, hlad ma prinútil vrátiť sa skôr. Zakázaný kúpeľ v Tutshi si zaslúžim. Vtedy ešte netuším, že zbytočne. Studenú sprchu totiž dostávam o hodinu neskôr na kanadsko-americkej hranici.  Blíži sa tortúra s americkou pohraničnou políciou. Pri zjazde do Skagway neverím vlastným očiam. Pneumatiky požičaného bicykla zapištia pred rampou a tabuľkou s názvom USA, hraničná kontrola!

To sa mi snáď zdá! Rýchle si pretočím pásku v hlave, otvorená rampa ma tak lacno dostala. Bol som na výlete v Kanade a ani som o tom netušil. Hranice z USA sú totiž otvorené dokorán bez kontroly. Na ceste späť vás však točivá zákruta nasmeruje rovno pred pasovú kontrolu. 200 kilový černoch v uniforme zamáva. "Nemám pas kamoško"!vysvetľujem, no nenachádzam veľa pochopenia vycicať sa zo situácie do ktorej som sa nevedomky dostal. "Zavrite si tú sprostú rampu aj na druhej strane a poriadne si to označte! kričím už zúfalo. Výmena stráží na americko-kanadskej hranici ma požehnala. Vyšportovaný beloch so sympatických výzorom vytáča po diskusii mobil môjho kamaráta Holanďana. "Doneste mu pas, nech nenocuje v policajnej cele" . So smiechom ma prídu vyzdvihnúť aj s Rumunom. Športovec mal chválabohu tiež humornú náladu a púšťa ma "easy to the USA". Bol som ilegálne v Kanade, čo by mohol byť sakramensky veľký prúser. Naštastie nebol, Američan ukázal pochopenie ako z holywoodskeho filmu.

KONEČNE ĽADOVEC AKO Z ROZPRÁVKY

Toto je zlatý klinec našej výpravy. Výlet do Aliašskej pasáže je balzam na dušu a zároveň poriadna záťaž na oči. S filtrom hrubým ako popolník na objektíve fotíme ostošesť. Potom sa už len posadiť na palubu vyložiť nohy a srkať horúcu čokoládu. Striedame sa pri kormidle, plavba pár uzlov za sekundu. Nevieme sa toho nabažiť, vraciame sa zo základne tretí deň za sebou. Neuveriteľne hrobové ticho prelomí ľadovec o veľkosti zjazdovky v Lomnickom sedle v Tatrách, a ďaľší sa po 30 metrovom páde rozdrví na tvrdej hladine ako kocka cukru v káve. Na ľadovej kryhe sa opaľujú tulene. Plutvou tresne o hladinu hravá kosatka. Ponad hlavu nam lietajú hrubo operení vtáci. Zazrieme aj majestnátneho orla. Fauna ako sa patrí. Sme v inej pasáži. Strávime tu večnosť.