MAROKO OČAMI SURFERA

S úctou sa šesť krát za deň v modlitbách obracajú k Aláhovi  a s doskou pod pazuchami si určujú teritóriá na najvychytenejších miestnych plážach. Aj takto vnímala partia československých surferov severoafrickú krajinu, kde sa väčšina jej obyvateľov hrdo hlási k Islamu. Na druhej strane v tejto časti severnej Afriky by ste surferské gangy, aké sa ešte dnes vyskytujú na austrálskych či kalifornských plážach, hľadali márne. Aspoň naša partia slovenských surferov ich nenašla ani na jednom z najlepších spotov na pohodlné surfovanie. Motali sme sa poväčšine v okolí mestečka Taghazout, čo predstavuje viac ako pol hodiny cestou autom severne od medzinárodného letiska v Agadire.

Podvečer v Taghazout

Tajine , marocké národné

MOSLIMOV OBŽIVIA ZAHRANIČNÍ SURFERI

Maročania ako národ majú k jedinečnému športu na vlnách veľkú úctu. A diplomaciu si ponechávajú aj v správaní k ostatným aj zahraničným surferom. Prečo by SA napokon Mali správať ináč. Napokon im nosia do krajiny peniaze. Maroko je síce jedna z tých rozvinutejších afrických krajín s pomerne bohatou ťažbou fosfátov a železnej rudy, no je pravdou, že v odľahlých prímorských dedinkách je to inak. Tam dostávajú lepšiu obživu keď nie z nomádskeho spôsobu obživy chovom hospodárskych zvierat, tak určite priamo z turizmu. A turizmus v Maroku okrem púštnych dobrodružných výprav bohatých amerických a európskych dôchodcov na SUV pozostáva hlavne z backpackerov (batôžkárov) a surferov. Tá posledná časť cestovateľov ako sme mali možnosť zistiť veľmi necestuje, skôr sa len trvalo zdržuje tam, kde sú najlepšie vlny. A tam míňa aj najviac dirhamov. Preto surferské dedinky prekvitajú. Zasurfovať do Maroka lietajú nadšenci nielen z Európy. Čakajúc na správnu vlnu ticho sediac na doske sme registrovali hneď niekoľko dialektov anglického jazyka. Od Kanaďanov cez Angličanov až po Australanov, kde je surfovanie bez preháňania doslova náboženstvom. Na marockých plážach však medzi zahraničnými surfermi najviac prevládajú Francúzi, málo nie je ani Španielov, ktorí to majú sem po miestami asflatovej a miestami štrkovej ceste z Európy najbližšie. 

Páni na vlnách

TAGHAZOUT

V krajine, kde je surfovanie  prinajmenšom také populárne ako futbal, sme našli najviac super spotov na kvalitný surfing práve v dedinke Taghazout.  Ubytovaní v surfhouse na útese vzdialenom iba 50 metrov od vlniaceho sa Atlantiku, kde bol majiteľom potetovaný prestarlý a pupkatý Holanďan, sa nám dostalo kvalitného cateringu a nedostatku spánku.    
Surfing na prvý pohlad totiž vyzerá nebezpečne a živelne, a to zdanie naozaj neklame. Ale spomínaná živelnosť sa týka nielen vln. "Museli" sme absolvovať a to "povinne" párty, ktoré jednoducho k tomuto adrenalínovému športovému koníčku patria. Keďže sme boli v moslimskej krajine, bol nám jasné, že isté veci budú tabu. Alkohol bol podpultový tovar, avšak bol. Miestni týpci chľast pre západniarov zabezpečili, avšak s vedomím, že nikde široko ďaleko sa k pivu či whisky nedostaneme prispôsobili aj svoje prehnané ceny. Prečo aj nie, odbyt fungoval ako hodinky a netreba klásť zbytočné otázky.  Klasická marocká surf village mala všetko, čo už samotné pomenovanie vyžaduje. Arabský trh, útulné reštaurácie s miestnymi špecialitami, pouliční obchodníci so "všetkým", islamský folklór a samozrejme efektné surfshopy. Po každodennom lopotení na vlnách Atlantiku sme sa vždy večernom stuhnutí preberali pri arabskej káve na terase nášho surfhouse a po zotmení následne perfektne a zdravo opálení zapadli do davu turistov v spotenom centre mestečka pri gurmánskej večeri. Hoci bol len marec, ručička na teplomeroch v Taghazout bola na pozícii pre Európanov pomerne vysokej. Dokonca večer keď sadalo páliace africké slnko cítili sme sa skôr júlovo ako marcovo. Surferi na stopercent oceňujú kulinárstvo marockých kuchárov. Aj my sme vyskúšali takmer všetko čo sa dalo. Najviac populárna a v podstate národným jedlom je tu tzv. "Tajine". Zeleninu či mäso dusia v keramickej nádobe s pokrývkou z rovnakého materiálu v tvare kužeľa s otvormi na vyparovanie.  Často sme videli takto pripravovať jedlo priamo na ulici na otvorenom ohni. Na spomínanej ulici sa v podstate dialo všetko a tak sme dospeli k názoru, že Maročania sú radi von a všetko preberajú priamo tam pri jedle či fajke. "Tajine" si pripravovali všade a vždy. Toto jedlo je v Maroku kulinárskou modlou. Slovensko-česká výprava surferov si pochutnala na Tajine z ťavieho mäsa. Ťava nám nakoniec chutila ako zadymená hovädzina. 

Lov na surferov

ANCHOR POINT

Profi surferi, ktorí sa vracajú do Maroka väčšinou hodia kotvy pri Anchor point. Miesto s týmto názvom je v dokonalej konštelácii s útesmi a smerom vetra.  Široko ďaleko sú tu najvyššie vlny, ktoré sa však neodporúčajú zdolávať "rookies", t.zn. začiatočníkom . Trúfať by si na nich mali len veľmi skúsení frajeri na doskách. Miestni pravidelne kŕmia turistov historkami o kadejakých samovražedných kamikadze kaskadéroch. Vlny sa tam lámu kvôli ideálnemu smeru vetra smerom na pobrežie, avšak na nich sa menej skúsení surferi veľmi ľahko dostanú na nebezpečne ostré útesy.  Sami sme boli svedkami, že zopár z nich sa pri vyliezaní z vody nepríjemne oplieskalo o skaly. Neoprén vtedy príde vhod a plní sekundárnu funkciu. Napriek tomu, alebo možno hlavne kvôli tomu je Anchor point pre fajnšmekrov takým skvelým miestom, že tam nad útesom v posledných rokoch vyrástlo pomerne veľa domčekov. Na balkóne takmer každého samozrejme nechýba výstava surfov. Nečudo. Jeden z najlepších surfspotov v krajine chcú mať na dosah! Naša partia bývala odtiaľ len pár minút autom. Nie!, chytať mamutie vlny na Anchor point sme si zatiaľ ešte netrúfali, no východ či západ slnka pri frajerských kúskoch profíkov sme si zo skál ujsť nenechali. Bola to pastva pre oči a neváhali sme vstať aj v nekresťanskú hodinu. Napokon, najlepšie vlny sú vždy skoro ráno pri východe a večer pri západe slnka. 

Surfovanie v ktorejkoľvek krajine je pre suchozemského našinca skvelým zážitkom. No Maroko má špecifickú neopakovateľnú atmosféru, kde nielen vzduch na arabských trhoch, ale aj more vonia neobyčajne sexi.

Morning at Anka point