Z TATIER LEN KRÁTKO OBLIZNÚŤ ALPY

 Máme málo  času a potrebujeme narýchlo zameniť horský vzduch Tatier za ten Alpský. Zo Slovenska do Slovinska. Krajina podľa ktorej nás nevzdelanci často považujú za časť bývalej Juhoslávie. Podobná nielen v názve,... tam a ešte viac na západ.

Ljubljana

Už sa ženieme po diaľnici na Maribor. Presne tak, preletíme trápne gýčové Rakúsko s dokonale vystrihanými plotmi a sterilnými chodníkmi. Chceme blízku kultúrnu divočinu v krajine kde sa bez problémov dorozumieme aj po anglicky.  Slovinsko je sexy. Sme nadšení, cítime spolupatričnosť so Slovanmi. Cestujeme v noci, je to magické ešte viac, lebo je sychravá jeseň. Až po pár kilometroch za hranicami s Rakúskom trocha vytriezvieme. Pokuta 150 Eur za chýbajúcu diaľničnú známku. Chceli sme si ju kúpiť na hranici ale šli sme príliš rýchlo. Nechcelo sa nám zastaviť, že tak urobíme na najbližšej  čerpačke? Policajti však striehli ešte pred benzínkou. Priznávame chybu. Poriadok musí byť. Podplatiť slovinského policajta sme sa ani nepokúšali. Stále cítime spolupatričnosť. Slovinsko je fakt sexy a Maribor úžasné alpské mestečko s nádhernými uličkami. Prespíme usmoklenú noc v pohodlnom a lacnom hoteli s raňajkami. Tešíme sa na „do nebiesvychvaľovanú“ Ljubljanu.

LJUBLJANA


















Fakt úžasná atmosféra v tejto európskej metropole. Nechová sa nafúkane ako Viedeň pri Bratislave. Skromná, no pompézna Ljubljana s modernou infraštrukúrou. Diaľničný kruháč okolo hlavného mesta Slovinska milo prekvapil. Všade do mesta sa dostanete pohodlne a rýchlo. Bez zbytočných zápch a stresov. Turista ocení tentoraz nápomocných týpkov v uniformách. V meste sa nestratíte. Slovinci vedia slušne po anglicky, aj tí starší. Sú to hrdí Slovania s rešpektom k návštevám zo zahraničia. Nájsť cenovo výhodné sídlo na pár nocí nebol abosolútny problém. Priamo v historickom centre pri rieke Ljubljanici a pod hradom, ktorý je neodškriepiteľnou dominantou mesta. Večer sadá do kotla mesta hmla, a atmosféra sa začína ešte viac umocňovať. Malé butiky, obchodíky s kávou,  čajovne ožívajú so súmrakom. Vo vzduchu vonia varené víno. Úžas! Tam kde by inde sedeli ľudia pri peci v útrobách zafajčených pivární, tu sa sedí vonku na večerných terasách s rukavicami na rukách. Zabalení do deky počúvame pouličného hudobného génia na harfe. Takto sa žije v jesennej sychravej Ljubljane. Má to magickú príchuť. Osemstoročné uličky v centre pod hradom ako zaneprázdnená pavučina. Treba sa nechať prilepiť. Ráno nás rozmaznáva voňavé mäkučké pečivo z promenády pri žblnkajúcej Ljubljanici. Ešte aspoň jeden večer v tomto kúzelne pekelnom meste. 


SLOVINSKÉ LAZY

Má to niečo do seba. V mnohom sa podobá na našu krásnu domovinu. Krásne lazy medzi horami, Alpami. Tam sa pasie  krava a tam sa naháňajú  husi, Pekné dedinky v kopcoch s malými kostolíkmi. Pri prechádzke kostolnými záhradami nás majú za príjemne zvedavých. Nie sme až tak  ďaleko od domova a cítime neuveriteľnú dôveru. Melancholická nálada. Zastavujeme každú chvíľu. Kocháme sa aj z diaľnice. Cítime, že sme v krajine, kde sa pohoda podáva na tanieri každý deň. Milujeme Slovinsko, alebo ako moderný reklamný slogan všade hlása I LOVE  sLOVEnia. To to sa im fakt podarilo! Blížime sa k Taliansku, cítime sa ako na diaľničných schodoch.  


VIVAT ITALIA 

Verona

Piazza delle Erbe

Cez Kozinu klesáme širokými cestami k moru. Serpentínami schádzame na sever apeninského polostrova, Vrch talianskej čižmy očaruje, sever je hneď slnečný. Hmlu vystriedalo modré nebo. Vivat Italia! Smerujeme do slávneho Trieste.  Najprv však na nás pôsobí ako obyčajné veľké rybárske mesto.  Mýlime sa. Trieste je historicky skvost so všetkým.


 Prechádzka centrom s hlučnými  temperamentnými Talianmi nás utvrdí, že sme na návšteve u   totálnych extrovertov. Prvý nápoj je talianske espresso, potom už neodoláme Triestanskému pivu. Na tom talianskom slnku pekne zasyčí aj v jeseni. Stačia krátke rukávy. Mólo v Trieste je  ďaľšia cestovateľská lahôdka. Odporúčame. Prespíme však ďalej od centra mesta v príjemnom penzióne, kde už nevedia po anglicky ani ň. Sme len pár kilometrov od slovinských hraníc, no beznádejne. Zvykáme si na „Taliangličtinu“ u mladých. U starších musia vystačiť ruky a nohy. Navštívime hrad na útese. Všetko je taliansky voňavé, no kde zmizli tie krásne ženy? Fakt! Už nie sme v Slovinsku. Po ďaľšom rannom espresse, ktoré zrýchli tep trojnásobne pokračujeme do slávnej Verony.

Trieste

VERONA, MADONNA, ROMEO A JÚLIA

Kašleme na smradľavé kanály v trápne mega turistických Benátkach. Letíme po diaľnici s carabiniermi v pätách rovno do Verony. Verona plná krpatých talianov šialene jazdiacich na malých skútrikoch. Zdá sa nemožné zaparkovať, no podarí sa to po dvoch hodinách krúženia po úzkych uličkách vhodných maximálne pre dve motorky. Večera na Piazza delle Erbe v zimných kabátoch rukavicou stískajúc pohár červeného Tempranilla pripomenie Ljubljanu. Majitelia reštaurácii na najdrahšom námestí vo Verone hrdo stoja pred svojimi biznismi a nahovárajú okolidúcich na najlepšie cestoviny v celom meste. Aj my sme sa dali nahovoriť Robertom. Sľúbil nám novinársku lahôdku v prípade, že ochutnáme „jeho“ najfamóznejšie cestoviny s mäsom. Pár desiatok metrov od nás práve večerala Madonna so svojimi deťmi vo svojom Penthouse. „Tam hore si kúpila 300 m2 apartmán za 30 miliónov Eúr. Chodí sa  často najesť aj sem“ pyšne ukazoval prstom majiteľ reštaurácie Roberto. Po kulinárskom rozmaznaní sme sa vybrali hľadať naše dohodnuté ubytovanie v penzióne hneď pri Casa De Gulietta, alebo dom kde sa odhrala zakázaná láska doch znepriatelených rodín zo Shakespearovho románu. Klasický turistický ťahák, ale nevyberajú tam žiadné vstupné. To sa ráta. Takže šup šup, obmedzené miesto a kopec záujmu. Zamilované páry sa tam podpíšu medzi miliardu podpisov na stenu, opáčia ošúchaný prsník zlatej sochy Júlie a urobia si foto s fotogenickým balkónom v pozadí.  To pošúchanie prsníka vraj prináša štastie.  Ok. Tick, ide sa ďalej.  Oplatí sa prejsť celú Veronu pešo. Ozaj fotogenické mesto v akomkoľvejk počasí. Nenadarmo zostala múzou pre slávneho anglického dramatika.


CESTA ALPSKOU PASÁŽOU 


Z Verony zamierime k veľkému jazeru. Kratučký výlet totiž ešte pýta kúpeľ v kryštáľovo čistom „Lago di Garda“ po záverečnej ceste na sever. Chladné jazero na jeseň poriadne osviežilo. S vymytou mysľou, nadýchaný čerstvým Alpským vzduchom a navoňaný tisícročnou históriou, plus chuť talianských tortelín. Týždenný oddych na skok od domoviny poteší. Zovretí talianskymi Dolomitmi cez Bolzano hľadáme najkratšiu cestu na milované Slovensko. Alpy stoja za každú možnú prestávku a tak sa zase kocháme. Tentoraz sú to vystrihané vinice pod vypínajúcimi sa Dolomitami. Takéto hrozno odrody Pinot Grigio budeme však piť už doma pri vyhriatej peci. Krátky, ale fantastický výlet zpod Tatier len oblíznuť Alpy. Na zdravie!