CELÝ SVET JE NA NOVOM ZĚLANDE

Nový Zéland nestačí počuť. Najmä neuveriteľne príťažlivý južný ostrov je treba vidieť na vlastné oči a zažiť na vlastnej koži. Tak rapídne sa meniacu krajinu každú prechádzajúcu stovku kilometra nenájdete nikde inde na svete. Dažďové pralesy, chrliace sopky, čarovné fjordy, tyrkysové jazerá ako z fotošopu, dych vyrážajúce vodopády, majestátne hory, nádherné ľadovce, čistulinké pláže s mnohofarebným pieskom? Návšteva dvoch malých fliačikoch zeme u protinožcoch je top pre každého vášnivého cestovteľa. Na Novom Zélende sa fakt oplatí zašpiniť si trekovú obuv. Keďže južný ostrov je viac pestrý, naša Československá posádka sa vybrala na mesačné putovanie s predbežným plánom nasať exotiku práve tam. Christchurch - Christchurch za 30 dní. 

PRÁZDNE LETISKO

Po prílete na medzinárodné letisko v Christchurch sme sa cítili ako vo filme. Nikde kupodivu ani nohy. Do rána chýbalo ešte pár hodín a prenajaté auto sme si mohli vyzdvihnúť až ráno. Naše spacáky tak skončili rozložené na pohodlných gaučových súpravách s výhľadom na zamračenú Dolnú zem. Chladivý spánok pod plnou parou klimatizácie. 

PRÁZDNE CESTY

Štvorica československých cestovateľov dostala auto s plnou nádržou a podozrivo naivnou dôverou že ho za mesiac prinesú naspäť v pôvodnom stave. Po krátkej návšteve čarovného "Ježišovho kostola" (Christchurch) sme vyrazili na juh. Už po pár minutách jazdy mimo civilizáciu sme dostali ten zváštne šteklivý pocit v podbrušku, ktorý pozná každý cestovateľ, že toto bude pekelne nezabudnuteľný výlet. Krajina mala v zamračenom rannom svetle skutočne nádhernú fazónu. ÁNO! Sme na Novom Zélande! Po dvoch hodinách jazdy sme porátali autá na prstoch dvoch rúk. Bol to neuveriteľne úžasný pocit voľnosti. Napríklad nestretnúť nikoho, absolútne nikoho len obyčajné ovce, obrovské stáda ovcí! Podľa prieskumu žije na Novom Zélande 6 krát viac oviec ako ľudí. Ostrovy totižto nežijú len z turizmu. Po ceste medzi horami južne od Christchurch smerom na pohorie Hawkdun Range sme natrafili na jedno stádo a premávka sa pri prechode zastavila na jednu hodinu. Mali sme však príjemnú autopauzu. Bača nám z diaľky zamával a prosil o trpezlivosť. My sme s úsmevom rátali ovce. Desaťtisíce. Zelené lúky zrazu zaplavila obrovská biela vlna oviec. Domáci sú tu na podobné "čakačky" zvyknutí. Bačovi asistoval tucet chlpáčov, ktorí zodpovedne kontrolovali masu.

TYRKYSOVÉ JAZERÁ

Po ovcami vykosených lúkach sme peši prešli pár kilometrov a ocitli sme sa medzi horami ako z rozprávky. Z každej strany nám na cestu vrhal tieň vrchol štítu. V podhorí čakalo na trpezlivého cestovateľa nejaké prekvapenie, ktoré určite stálo za dlhší trek. Najviac udivovali gýčovo tyrkysové jazerá uprostred horstva. Mali sme zrejme štastie aj na farby. Na objavovanie Nového Zélandu sme si vybrali mesiac marec, kde sa pomaly končilo leto a prichádzala farby meniaca novozélandská jeseň. Všetko hralo neuveriteľnými farbami ako z fotošopu.  Kempovanie v takmto nádhernom prostredí, kde sa najviac nemusíte báť, že vám do stanu vlezie smrteľne jedovatý had, alebo zablúdi zo slnka vynervovaný škorpión, je ozaj balzamom na dušu. Absolútne bezpečný kontinent trochu bizarne posadený hneď vedľa Austrálie, kde na človeka všade číhajú desiatky jedovatých kamarátov. Nuž, Maurovia si pred miliónmi rokov podelili pôdu s Japoncami, čo nám vyhovovalo a nemuseli sme byť ostražitý pred nečakanými votrelcami.

FJORDY

Južný Nový Zéland je preslávený svojimi Fjordami. Samozrejme, ak ste predtým navštívili Fjordy v Nórsku, tak budete skvelo pripravení na nádielku podobnej supescenérie. Nový Zéland má však tiež niečo do seba aj v tejto kategórii a určite za Škandináviou nezaostáva. Azda najznámejší je Milford Soud s vrcholom Mitre peak. Skutočne malebné miesto. V čase našej návštevy bolo sychravé počasie. Jazda úzkym kaňonom Earl Mountains smerom k preslávenému Milford dodával miestu ozajstnú atmosféru ako z dobrodružného filmu. Po stenách stekali z masívnych dažďov obrovské vodopády. Miestami sme si neboli istí, či stierače vydržia nápor vody z neba spolu s náporom tryskajúcich vodopádov z chrliacich stien.

Po adrenalínovej jazde nás chválabohu nezmietlo z cesty a bezpečne sme sa dostali do ústia Miford Sound. Stále lialo ako z krhle. Pahorky Bali zahalené do bielej hmly. Neopakovateľná atmosféra, no trochu zamrzelo. Vyslnenú fotku ako z turistického bedekeru sa nám nepodarilo urobiť. Na tomto čarovnom mieste som v živote po rokoch už druhýkrát a počasie zase nepraje. Treba sa pohnúť. Miesta na pamäťovej karte sme si znova zaplnili so zapršanými a zahmlenými fotkami a pohli sme sa smerom k ľadovcom.

Milford Sound Fjord

Vnútri Milford Sound

ĽADOVEC FRANTIŠKA JOZEFA

Vymočení sme vyrazili smerom k ľadovcom Franz Josef Glacier. Nemali ste štasie a kvôli pretrvávajúcim búrkam sme sa na vrchol nedostali. Napriek intervenciám a silnému presviedčaniu českej polovice našej výpravy nás tam nepustili. Príliš nebezpečné! Nič neriskujú  kladú zátarasy. To aj trocha vysvetľuje prečo je v sezóne pri zlom počasí v Tatrách toľko smrteľných úrazov. Na Novom Zélande vás do rizika jednoducho nikde nepustia. Dosť sklamaní, ale na druhej odhodlaní nadeliť s ušetreným časom a zakempovať rovno pod najvyššou horou Mt. Cook. 

MT COOK

Auto z požičovne malo v preberacích podmienkach jasne napísané nejazdiť "off road". Dokonca nám to pripomenuli ako veľké no-no. Avšak po sklamaní z nedosiahnuteľného ľadovca sme sa vykašalali na podmienky a riskli to priamo do hôr na požičanom hatchbacku od Toyoty. Zdá sa, že tu Japonci nešetrili materiálom ani pri obyčajných autách. Požičaná a poriadne naložená Toyota tortúru po skalách a štrku vydržala bez jedinej ujmy. Kempovačka pod najvyšším štítom Nového Zélandu bola ozajstným zážitkom. Len tam uprostred obyčajnej lúky, netrebalo žiadne povolenie. Bolo tam viacero dobrodruhov. Počasie sa ukľudnilo.  Jasná noc predpovedala krásny nasledujúci deň ako stvorený na trek. Mesiac nám v noci ako upútavku nasvietil zasnežený vrchol Mt. Cook. Pekná satisfakcia, ktorú sme sa rozhodli navýšiť trekom na susedný štít v Aoraki Mt. Cook National park. Poriadne nabalení sme sa po 6 hodinách z tábora v studenom počasí dostali na vrchol. Pod vrcholom stála malá drevená búdka, zrejme jednoduchá nocľaháreň. Za stolom olovrantovali premrznutí dobrodruhovia. Argentínec, Japonec a Australan.  Chlapi mali namierené vyššie, len prestávkovali. Zapísali sme sa do knihy, kde sme po rýchlom prelistovaní nenašli žiadneho našinca. S radosťou nám poskočilo cestovateľské srdce. Áno, neboli tu žiadni "naši" a ak aj áno tak zrejme poriadne dlho nie.  Premrznutí utekáme do našej základne aby sme ya denného svetla stihli ešte plánovaný bungee-jumping.

KAWARU BRIDGE BUNGEE

Vraj sa tu skákal prvý ozajstný bungee-jumping na svete. Kawaru Bridge sme sa rozhodli skočiť aj my. 43 metrový skok do kaňonu, kde sa pretekali kajakári. Paráda. 

Po prepočítaní váhy a nosnosti lana ešte prišla otázka od inštruktora či sa chcem aj potopiť do vody. Absolútne!!!

Priviazaný za nohy som pri odpočítavaní od 10 nemohol cúvnuť. Ešte posledné zamávanie pred zoskokom do kamery a …letím do prázdna! Končeky prstov rúk rozkrojili hladinu v jednej nanosekunde. Ponorený do pol pása a hltám tyrkysovú vodu z kaňona. Skvelý pocit! Kawaru Bridge, kde sa skákal prvý ozajstný komerčný bungee jump je zdolaný. Po pár sekundvom páde dole hlavou a kolísaní nad kaňonom sme potrebovali zvláštny oddych. Prestávka  a letíme voniať novozélandské daždové pralesy. Flóra podobná ako na Papui Novej Guinei, všetko zelené a husté, avšak vďakabohu bez otravného hmyzu a do nitky prepotených tričiek. Dýchalo sa dobre.

Tauranga

KONEČNÁ

Mesiac na precestovanie ostrova nestačí. Ak chete vidieť všetko a pri peknom počasí, hádam aj štvrť roka. Potom už stačí vybehnúť na severný ostrov na sopky a videli ste celý svet na dvoch malých ostrovoch v Pacifiku. 

Tak ako v Austrálii aj na NovomZélande je dôvera k turistom vysoko v rebríčku. Tu mám pocit , že ešte o čosi viac. 

Auto sme síce nepoškodili. ale udivil nás ich prístup.

Bola nedeľa, všetko zatvorené, a tak nám po telefonáte do autopožičovne s otázkou kde máme odparkovať príjemný ženský hlas v telefóne radí nestresovať. "Auto natankujte do plnej, odvezte sa na letisko a kľúče nechajte v priehradke. Auto môžte nechať odomknuté, ďakujeme pekne". 

Nie, nie. Moment! My ďakujeme! Za dôveru, za priateľský prístup, za príležitosť, a za možnosť navštíviť krásnu krajinu na trpaslíčom fliačiku zeme! Nová Dolná Zem sakramensky páchne dobrodružstvom.