PRELET OKOLO JUŽNEJ AMERIKY

Na tento výlet sa nám trebalo nabilfiť španielčinu či príbuznú portugalčinu. 'Me gusta bonita, tu eres hermosa' tentoraz zrejme stačiť nebude. Niežeby tam bola núdza o pekné seňority, ale mali sme celkom iné priority. Je jasné, že putujume do španielských a portugalských kolónií. Oblížeme Afriku a necháme sa ofúknuť juhoamerickým vzduchom. Dobrodružstvo do južnej hemisféry vábi najúchvatnejšími a najtajomnejšími kútmi na tejto planéte. Ako sme zvyknutí, nenasledujeme húfy turistov, ideme vlastnou netradičnou cestou. Chceme tento magický kontinent nonšalantne obletieť v najlepšom svetle. Naše čekpointy sú Kapverdy, Brazília, Falklandy, Argentína, Čile a nejaký Karibik na záver. Je to natvrdo hustý výlet. Nečakáme na oneskorencov. Vietor nám praje.

 

Happiness

MINDELO, CAPE VERDE

Vidieť Kapverdy a zomrieť je poriadne klišé, ale až keď sa ocitáme na  magickom mieste, sme presvedčení, že zajtra už nemusíme vidieť nič. Prílet na ostrov Santa Luzia do horúceho Mindela, ktoré je kultúrnym mestom Kapverdských ostrovov nám prebehol ako posedenie pri káve. Naša prvá zastávka čo by kameňom dohodil z afrického pobrežia je zároveň aj najkratšou. Máme tu dôležitú schôdzku s Migelom, ktorý nás berie na výlet okolo Južnej Ameriky. Relatívne lacné potraviny balíme do špeciálne pripravených kontajnerov do lietadla.

Prístav Mindelo, Kapverdy 

Vrcholom gastronómie z Kapverdov je mäsovo-zeleninová špecialita, ktorú familiárne nazývajú capucha. Po prvom súste pri večeri u Miguela sme sa zhodli, že ich zamrazíme na ďaľší let. Capuchu zapíjame trstinovým grogom s príznačným názvom Grogue. Ako digestív nám naservírujú ovčí syr, ozajstná lahôdka. Na prešustrovanie ostrova Santa Luzia nám zostali dva dni a tak ich využívame na dobrodružstvo do divočiny. Relatívne malý ostrov vymasíruje úchvatné pohľady zo strmých brál a vysokých kopcov. Za lahôdku považujeme veľmi prívetivých portugalských afričanov, ktorý sú tu doma už viac ako 500 rokov. Nemáme im vôbec za zlé, že tu ostali. Majú tu leto a ešte teplejšie leto celý život, žiadne starosti a strach o prežitie. Všetko čo potrebujú majú ako na dlani. Hádžeme im mešec escudov do klobúka. Ďakujeme za úchvatnú pohostinnosť, bolo nám cťou!

FALKLANDSKÉ OSTROVY ALIAS ISLAS MALVINAS

 Z tropického tepla do chladu. Z Kapverdov rovno na Falklandy! Nikdy by som neveril, že budem môcť niekedy v živote vysloviť túto vetu. Len pri jej pomyslení mi nabehnú zimomriavky na chrbte. Doslova fantázia! Port Stanley to istí. Mestečko, ktoré nám poúkne svoju pristávaciu plochu. Priemerná ročná teplota tu nepresahuje 18 stupňov Celzia. Prilietame na jeseň, a je jasné, že z kufrov po čekingu vyberáme vetrovky z Patagónie. Hrubé perové bundy. Juhoamerický závan studeného dobrodružstva sa mieša s exotikou argentínskeho tanga prírody. Smerom na juh cez južný Atlantik pomyselne hľadíme na nie tak ďaleké ľadové brehy Antarktídy. Hurá na tučniaky! Po trojhodinovom trekingu narazíme na kolóniu. Stovky tučniakov si dalo míting nad útesmi južnej časti západneho ostrova. Dostali sme sa k nim na 5 metrov. Zdá sa, že sú zvyknutí na zvedavých turistov. Kocháme sa pri pohľade na ich rutinnú hru. Predvádzajú sa, pripomínajú nám delfíny či vráskavce, ktoré ako na povel vysakujú z vody pred híkajúcim davom natrieskanej výletnej lode. Toto je však iný level nadšenia. My si len tíško vzdychneme. Počuť len ich čudný kvakot a cvakanie spúšte našich zrkadloviek. Naozaj sa oplatí prísť v malých skupinách. Počkáme na západ slnka kedy sa vyberú na lov. Opúšťame kúzelné miesto pozorovania. Hľadáme miesto na postavenie stanov. Nie všade sa to zdá legálne. Lámeme pravidlá, no neškodíme prírode. Nie sme provokatéri, oheň nezakladáme. Sme na suchej strave. Unavení zalomíme ako kuželky. Zavčas ráno nás budia albatrosy. Toto je neuveriteľné. Tučniaky a teraz toto? Žijeme svoj ozajstný sen. Prejdeme pobrežie kde sa zdá, že uvidíme aj nejaké veľryby. Vráskavec nesklamal. Nenechal nič dlžný svojej povesti excentrického cicavca.  Prehliadku veľrýb pri návrate do Antarktídy máme za sebou. Mimoriadne úspešné dva dni, ktoré by nám závidel nejeden prírodovedec. Mimochodom pri ceste do 'basecampu' sa míňame s fotografom z National Geographic. Fotil Albatrosy. Naša story o rannom budíčku týchto operencov ho veľmi potešila. Vyberá sa presne tým smerom. My plánujeme prelet na južný cíp juhoamerického kontinentu.

Falklandy, Sparrow Cove, Prístav Stanley

ARGENTÍNA A OHŇOVA ZEM

Horíme od nedočkavosti. Čaká nás Ohňová zem, súostrovie pri južnom cípe Južnej Ameriky medzi prielivom Draka a Magalhaesa. Ohne rovnomenného súostrovia sme zažili vždy prí východe a západe slnka. Mraky dostali pravdepodobne hodiny od Picassa. Opakovalo sa to každý večer a každé ráno.  Máme prenajatú obrovskú jachtu. Patagónia nám ponúka mimoriadne úspešný prírodný koncert. Sme na konci sveta a cítime, že toto sú jedinečné momenty. Kocháme sa každou vlnou v kanáli Beagle. Súostrovie nám pomalými uzlami ukazuje krajšie prostredia. Po troch dňoch máme však pohľadov z člna akurát dosť. Potrebujeme súrne pohyb. Naservírujeme si niekoľkodňovú túru do vnútrozemia. Juhoamerická fauna a flóra sa ukazuje v tlmenom svetle pod mrakom. Čakáme na prekvapenie. Chceme vidieť exota. Stane sa. Odmenou za trpezlivosť sú pasúce sa lamy. Zvetrili nás, ale sú pokojné. Prívetivé zviera so značnou dávkou ignorancie človeka. Pre našinca obyčajná ovca vo veľkosti obyčajnej kravy, ktorá by sa pásla na slovenskej lúke. Tráva, ktorú dávia tu však má farbu neuveriteľne jedovatú zelenú. Asi to bude odrazom argentínskeho ľadovca. Zelená sa tu saturuje do neopísateľnej inej zelenej. Miguel nás preberá zo sna. Musíme aboslovovať prelet do Čile. Hlásia totiž na niekoľko dní veľmi zlé počasie. Itinerár nás nepustí, musíme tak vyraziť o niečo skôr, aby sme stihli aj plánovaný Karibik.

Tierra del Fuego, Ohňova Zem, Beagle channel    

PUERTO VARAS

Z Argentíny do Čile je let taký krátky, že nestihneme poriadne vypiť ani kávu. Vetrovky ešte nevyzliekame. Puerto Montt nás privíta vo veternej nálade. Po ceste do hostela stretávame skupinku surferov. Nedoláme. Ďaľší deň plánujeme presurfovať. Výborná voľba. Po dňoch strávených na korbe kolísajúcej lode nám to vykompenzovali vlny Pacifiku. Vietor nám však dal zabrať. Pred odletom do Brazílie okoštujeme chuť vulkánu, Osorno Volcano. Vyškriabeme sa najvyššie. Prístav máme ako na dlani. Vulkán je pri západe slnka zaujímavý. Na vrchole je pocukrovaný sneh. Cestou do prístavu obzrieme históriu. Nemci tu zrejme pred dvoma svetovými vojnami na začiatku minulého storočia zablúdili z Argentíny. Drevené koloniálne domčeky by toho mohli byť dôkazom. Blízke jazero Lago Llanquihue je tiež hodné fotky. Omočíme si v ňom unavené nohy pred dlhším letom do stredu juhoamerického kontinentu.

Puerto Varas, Puerto Montt

 BOŽSKÉ RIO A SALVADOR

Futbal a samba. To sú jedny  z hlavných vecí , ktoré nás napadli keď sme leteli ponad Brazíliu. Rio nás privítalo so super počasím. Prišli sme si ohriať kosti, obzrieť sochu Ježiša Krista, prespať na údajne nebezpečnej pláži Copacabana. Ozaj si musíme dávať bacha, zostali sme bez sprievodcu! Miguel nás čaká v severnejšie položenom Salvadore. Rio nám tak zabralo tri dni. Mega metropola povestná svojou kriminalitou nám asi ochotne 'neukázala' svojhu pravú tvár.  Cítili sme sa bezpečnejšie ako hocikde inde na svete. Noc na Copacabane prebehla bez zrušenia. Akurát nás nadránom zobudil týpek s excentrickým tetovaním, ktorý si robil rannú hygienu len dva metre od nášho provizórneho brlohu. Samozrejme sme videli aj veľa podivínov. Avšak na metropolu s takýmto kreditom sme neboli veľmi prekvapení. Lanovkou obzrieme atrakciu z uhla, do cestovateľského pasu povinná pečiatka Ježiša s roztiahnutými rukami ako si patrónuje Riu a letíme do Salvador.  Cez jedno plece máme Guatemalu a  cez druhé Honduras.

Rio, jej Copacabana a Corcovado

Je tu hore strašne dusno. Krátky prelet do San Salvador a ocitáme sa historickom meste juhoamerického štátu. Neplánujeme tu ostať dlho. Je to len 'krásny prístav' a do džungle je ďaleko. Možno nabudúce. Miguel sa na nás tešil. Otvárame fľašu tequily, vymetieme najlepšie bary v meste, pobijeme sa s miestnymi a naša púť po Južnej Amerike sa blíži ku koncu. Pred finišom však poriadne zakúrime v peci. Čaká nás zlatý klinec v Karibiku.

St.Croix kostolík, Panenské ostrovy

ZÁPADOINDICKÉ OSTROVY KARIBIKU A PANENSKÉ OSTROVY

Raj. Toto sa nám snáď ozaj sníva. Obrázok ako z fotošopu. Dlhý let zo Salvador do Karibiku a na jeho konci ponorené nohy v gýčovo tyrkysovej vode. Záliv na ostrove Svätej Lucie slnko vypaluje do nepríčetna.  Voda pomaly, no isto vrie. Ikonické kopce pripomínajúce kužele vidno pri plavbe pomedzi ostrovčeky západoindie Karibiku už z diaľky. Na ostrove príjmeme návštevu cirkevného zboru na mimoriadne zaujímavú bohoslužbu. Kostolík vyzerá ako z rozprávky. Toto je tuším sen každého farára, ktorý mrzne počas bohoslužieb v slovenských kostoloch, kde je teplota nastavená na hodnoty slabej mrazničky. Okolie chrámu ani netreba kosiť. Tráva tu vďaka veľkému suchu veľmi neporastie. Aproppo po obdobiach monzúnu? Vtedy jej vraj niet rady. Ozaj fenoménu vrtochov počasia sa chceme vyhnúť a tak plánujeme posledný presun severnejšie. Panenské ostrovy sú našou poslednou zastávkou pred návratom do Európy. Máme dohodnutý panenský St. Croix len na skok od Portorika. Lákalo nás aj Portoriko s jeho pôvabnými seňoritami, no itinerár nedovolil presun na tú stranu Karibiku. Výprava skvostnú myšlienku použiť na krátky presun loď po krátkom premýšľaní zahodila. Ostrov, kde majú všetci americký pas no nikto nevie po anglicky sa nekoná. St. Croix s bohatými Amíkmi na svojich smiešne drahých jachtách sa pre nás lúči mega luxusným západom slnka. Posledné lúče Karibiku na unavenú cestovateľskú kožu a Európania sa vracajú na rodnú hrudu.

Toto bol mesačný prelet ponad juhoamerické hniezda s pridanou hodnotou.

Čile, scénické plavby