BALI. LACNOTA V SURFERSKOM RAJI.

Jeden z viac ako 17 a pol tisíca ostrovov v Indonézii. Ostrov Bali. Surfovanie. Akosi neodlúčiteľne patria k sebe. Ostrov hinduistov v krajine, ktorá má paradoxne najviac moslimskej populácie na svete. Výlet do tejto časti indonézskeho raja sa však rozhodne oplatí nielen kvôli svetovým vlnám. Okrem výletov do spomínaného raja, kde sa menej aktívni ľudia nechávajú hýčkať miestnymi podnikateľmi v superluxusných hoteloch, pri troche dobrodružnej povahe čaká na cestovateľa exotika z holywoodskych filmov v priamom prenose.  Bali je len na skok od Austrálie a austrálski nielen surferi tam chodia víkendovať častejšie ako našinec do Álp na lyžovačku.  Australania si to tam aj poriadne značkujú. Banka Commonwealthu tam má viac pobočiek ako MacDonald na newyorskom Manhattane, bez preháňania. 

BALI A V NEJ SURFERSKÁ KUTA 

Niežeby boli austrálske pláže bez poriadnych vĺn, skôr to bude neuveriteľnou lacnotou, ktorá ešte stále vládne v týchto končinách juhovýchodnej Ázie. Ak by ste sa na Bali vybrali pred 10 rokmi stačilo by polovičné vreckové, no ešte aj dnes ceny v indonézskom raji vyrážajú dych. Sympatické nie sú len nízke ceny ale aj nefalšovaný úsmev na tvárach domorodcov. Srdeční a milí balinézania to majú zrejme v kultúre. Cestovateľ pocíti intenzívny rozdiel ak sa presúva na ostrov z Austrálie, kde stravil nejaký ten víkend a musel absolvovať každodenné otravné a hlavne silené "thank you" alebo rutinné "how are you". Práve vtedy človeku padnú ich sympatické priateľské úsmevy veľmi vhod. Človek takto rád pookreje pri nezápadniarskom radovaní sa zo života. Týmto domorodcom netreba veľa ku štastiu a veru tam vtedy nechýbalo ani mne. Pri týždňovej prestávke na čarovnom ostrove  počas otravne dlhého letu z Austrálie do Európy.

DEPANSAR BALI

Vysoká vlhkosť po prílete na medzinárodné letisko v Depansar naznačovala koniec monzúnu. Mne naznačila premočené tričko po pár krokoch k taxíku. Miestny taxikár bol asi pretekár. Jazdil tak extrémne rýchlo, že cesta do hotela sa zdala ako  päťminútová záležitosť. Hoci bola hodina po polnoci, Bali bolo čulé svojim každodenným nočným životom. Ten kto smeruje na Bali surfovať, určite pozná Kuta beach. Tam smeroval aj môj taxík. Týždenný pobyt v slušnom hoteli s polpenziou, klimatizáciou a teplou vodou tu vtedy vyšiel toľko ako jedna  prehýrená noc v Sydney. Človek hneď vie, čo si bude pamätať a vážiť viac. Radosť urobili raňajky po balinézsky. Indický čaj, anglické toasty a veľa zeleniny. Hotel obrastený papradím vyzeral zaujímavo.

BALINÉZSKE RAŇAJKY A KUTA SURF

Po výdatnej injekcii vitamínov z raňajok som sa v šlapkách a voľnom tričku vykotúľal na rušnú ulicu sa mohol sa začať lov na surf. Peškom z hotela na Kuta beach to trvá pomedzi otravných obchodníkov asi desať minút, ale môže kľudne aj hodinu. Závisle od neodbytnosti tunajších predajcov súvenírov.

Pláž Kuta  bola v deň môjho príchodu na ostrov špinavá ako cigánska osada po oslave svojho Vajdu. Neuveriteľná špina, avšak prekvapilo ma, že tu všetci činne ten neporiadok upratovali. "Domáci usilovne brigádujú, aby bola do obeda pláž ako kryštáľ. Turisti by zutekali, ak by to tu tak ostalo." odpovedal mi na obligátnu otázku novinára miestny domorodec. Príčinu mi vysvetlil stručne. V tej dobe sa diali v tej časti ostrova a viacmenej v juhovýchodnej Ázii viaceré otrasy pôdy. "Všetko prichádza z toho zemetrasenia v Japonsku. Prúd to sem priniesol. Mávame však časté zamorenia z ostrova Jáva. Odtiaľ ročne priplávajú tony odpadu rovno na pláž," posťažoval sa domorodec. Jeho hnev som chápal intenzívnejšie až keď som pri pádlovaní nechtiac vyťahoval igelitové vrecká z pod surfu alebo tu a tam okolo mňa prehvižďala doska s trčiacimi klincami poháňaná rútiacou sa vlnou. Tam by boli milšie aj zuby žraloka. Rozhodol som sa. Bol čas na orosené pivko. Osedlať surf sa aspoň v ten deň oplatilo až poobede.

MIESTNI SURFERI

Na pláži Kuta sa to surfermi podnikateľmi len tak hemžilo. Každý väčší strom obkolesovali v piesku zapichnuté surfové dosky ako osobní strážcovia. Prenájom na deň stál menej ako na Slovensku zaplatíte za čapované pivo. 

Samozrejme, že sa nájdu aj špekulanti, ktorí vedia ako na cudzincov a popýtajú si oveľa vyššie sumy. Trebalo si však vybrať jedného týpka a s ním sa dohodnúť na viac dní, trebárs aj na celú surferskú dovolenku. Vtedy sa dejú zázraky. Sú veľmi vďační ak sa k nim ľudia vracajú. Znesú človeku modré z neba. Kým surfer koštuje indonézske vlny, v provizórnej požičovni pod stromom sa mu chladí lahodný nápoj za pár šupov. Vedia pripraviť aj skvelý obed. Kulinárske špeciality na Bali? To už je ďaľšia skvelá kapitola. Najesť sa môžte na ulici úplne bezpečne, zdravo a určite aj veľmi chutne trebárs i o tretej ráno. 

RYŽOVÉ POLIA A OPIČÍ PRALES V UBUDU

Bez motorky sa na Bali nepohnete. Prenájom však stojí smiešne peniaze a cena za tankovanie je doslova výsmechom. Pre surferov je vylepšená o sofistikovaný držiak na dosku. Čiže so surfovou doskou si treba prenajať hneď aj presun.

Na bycikli chodí fakt len ten, kto si vylepšuje kondičku. No v tom smogu je otázne ako mu to ide pomôcť. Požičanie motorky sa dá vybaviť okamžite. Po 10tich minútach už automaticky prehadzujete rýchosti a užívate si vietor vo vlasoch na najbližšiu surferskú pláž, výlet do pralesa, k ryžovým poliam či na výlet obzrieť drzé divé opice.

Pri otázke či chce vedúci vidieť v požičovni aj vodičák, len mávne rukou. Vraj načo. 

Naznačenú ľahostajnosť domorodcov som neignoroval. A spravil som chybu. Pri výlete s partiou domorodcov k ryžovým poliam náš morkársky gang stopli bezdôvodne policajti a o zábavu bolo postarané. V momente som si spomenul na toho týpka z požičovne s úsmevom ako čokoláda. Nepomohli ani intervencie miestneho gangu. BUM! Nekompromisná pokuta milion rupí za vodičák! Nakoniec sme zjednali s pomocou šarmu kamarátky, mimochodom talentovanej balinézskej tanečnice na konečných 250 tisíc. Bol som spokojný. Vyzerali totiž, že ma zavrú na noc do lochu. Autoritatívni policajti z Bali. Hneď som pochopil ako sa asi cíti človek ktorého chytia v tejto časti sveta za čo i len gram drogy. Keď som si dal preložiť indonézskym gangom začo mi dali vlastne pokutu na papieri, zistil som, že za chýbajúce svetlo, ktoré vôbec nechýbalo.   Hovoriac o drogách, na ulici kde sa po nociach bavil západný svet, turistom strkali nebezpečné drogy doslova rovno pred nos, no policajta by ste tam vtedy hľadali márne.

 Porozumel som systému. Konečne, ale mi to chvíľu trvalo. Jedna a ani by som to nenazval negatívna skúsenosť zo surferského výletu na Bali.  Nakoniec, prestávku od surfu mi spríjemnili drzé, ale zábavné opice, dych vyrážajúce ryžové polia, hustý indonézsky prales a priateľskí domorodci.

Skvelý surf, exotika za drobné a najmilší ľudia na svete. Vražedná kombinácia. Možno je to aj tamojším vzduchom, ale toto si viem zopakovať so surfom či bez aj viackrát do roka. Bez luxusu s hindu surfermi na jednej pláži. Skvelý čas.